Vysnívaný vizuál

Vždy, keď sa vyberiem do svojho obľúbeného sobotského sekáča (v starom dome textilu, mimochodom), hovorím si, že dnes si už určite kúpim niečo farebné. Takto si klamem, a potom si kúpim všetko čierne. Alebo čiernobiele. Alebo čierne s troškou farby.

Takže akonáhle sme sa dohodli, že témou tohtoročného FRAJu budú kontrasty, vedela som, že je to teraz, alebo nikdy. Lepšia príležitosť na úplne čiernobiely vizuál festivalu už nebude! A klaplo to. No dobre, nie je úplne čiernobiely; pridali sme fialovú, ktorá má tú magickú vlastnosť, že na bielom pozadí evokuje tmu, a na čiernom svetlo. Opäť kontrasty!

Posledný prvok vizuálu, ktorý sme potrebovali vyriešiť, bola naša orlica. Rovnako ako festival, aj ona od minulého roku vyzrela. Po Ereske sa pohybuje sebavedomo, v koženej bunde, mikine Ereska, tričku s dizajnom, ktorý jej všetci závidia (hm, žeby som tu niečo tak trochu vopred prezrádzala?) a s festivalovým náramkom na zápästí. Chýbala jej už len parťáčka, a tak sa k nej v tohtoročnom vizuáli pridala biela labuť (ktovie, možno bola inšpirovaná údajne nadmieru spoločenskou labuťou, ktorú len pár týždňov dozadu vypustili na starej pláži). Spolu čakajú na najväčší tohtoročný kontrast – namiesto sedenia doma konečne párty v Ereske!

Nicol Hochholczerová