Komici: Jakub Lužina, Daniel Čistý, Jakub „Zitron“ Ťapák
Helen Tóth je slovenská vizuálna umelkyňa, ktorá pracuje v médiu kresby, fotografie, maľby a inštalácie. Žije v Dunajskej Strede, no tvorí v bratislavskej Novej Cvernovke. V rokoch 2007 – 2011 študovala na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. Neskôr, v rokoch 2012 – 2018, na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéroch prof. Ivana Csudaia a prof. Daniela Fischera. Silnou témou jej diel je príroda vo svojom fragmente. Jeho zástupným symbolom sa stáva strom. Pracuje systémom objavovania a zbierania. Sústredene sa pohybuje v niekoľkých lesoch v rôznych častiach Slovenska a z ich vzoriek vytvára mikroprostredia, ktoré uchováva ako akýsi trojdimenzionálny herbár. Je dvojnásobnou finalistkou ceny VÚB banky za maľbu (2017 a 2022) a v roku 2022 bola nominovaná na cenu Piero D'Amore E Colore na art fairi The Others v talianskom Turíne. V tom istom roku sa ocitla aj na longliste ceny STRABAG Artaward International vo Viedni.
Martin Bízik je absolventom Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde študoval v ateliéri digitálnych médií u prof. Michala Murina. Tu objavil aj čaro sound artu, teda zvukového umenia, ktorému sa venuje dodnes. Vytvára interaktívne zvukové objekty, inštalácie a videá. Prostredníctvom vlastného prístroja na sonoristický (zvukový) výskum zbiera digitálne dáta v prírode, premieňa ich na zvuk a pretavuje do reálneho audio-akustického environmentu v krajine. Dôležitou témou jeho aktuálnej tvorby je ekológia. V minulosti však reagoval aj na politicko-spoločenské dianie – problematiku skrytej cenzúry, slobody slova či vraždu novinára Jána Kuciaka. So svojimi dielami sa predstavil na mnohých výstavách, workshopoch či festivaloch na Slovensku (Košice, Trebišov, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica, Gelnica, Nové Zámky, Nitra, Trnava, Bratislava,...), ale aj v zahraničí. Vlani bol nominovaný na DOSKY 2022 za scénografiu v inscenácii „Vnorená“ nezávislého divadelného zoskupenia Odivo.
Kristína Mičová vyštudovala maliarstvo. Bakalársky stupeň ukončila na Akadémii umení v Banskej Bystrici, v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením Rastislava Podobu, a magisterský stupeň absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri Maľba III. pod vedením Rastislava Podhorského a Martina Špirca. Autorka sa pohybuje naprieč médiami – od fotografie, kresby, textu cez video až po inštaláciu. Venuje sa téme prežívania krajiny a fenoménu času. Počas prechádzok krajinou zbiera rôzne horniny a objekty, ktoré sa jej zdajú zaujímavé. Za sebou má niekoľko kolektívnych, ale aj samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí. V roku 2022 spolupracovala so spisovateľom Jánom Púčekom na knihe Karpaty!, v ktorej sú zastúpené jej kresby a fotografie. Aktuálne žije a tvorí v Trenčíne.
Dávid Bátora študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Absolvoval študijný program Maľba v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením doc. Mgr. Art. Rastislava Podobu, ArtD. V sučasnosti pokračuje v programe Voľné výtvarné umenie. Vo svojej tvorbe sa zaoberá vyjadrením priestoru, štúdiom krajiny a mestského prostredia. Analyticky sleduje vplyv času na prostredie, ktoré mapuje. V umení experimentuje a pracuje s rôznymi alternatívnymi médiami a technikami, ako je tvorba prírodných pigmentov, maľba pomocou digitálneho média, mechanická strojová kresba cez ploter a mnoho ďalších. Permanentne pracuje aj v plenéri, kde sa snaží zachytiť atmosféru a podstatu prírody. Popri svojej umeleckej činnosti sa zaujíma aj o históriu. Pracuje ako konzervátor pre Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice. Žije a tvorí v Prievidzi.
Silvia Balážová je študentkou voľného výtvarného umenia v Otvorenom ateliéri maľby na Akadémii umení v Banskej Bystrici a posledný polrok strávila na Akademii Sztuk Pięknych w Gdańsku. Bakalársky stupeň skončila v odbore grafiky. Jej tvorba je postavená na tematizácii fyzickej a emocionálnej skúsenosti s prírodným prostredím, v ktorom aj tvorí. V najnovších prácach mapuje rôzne prvky krajiny, pracuje s autorskou technikou s riasovým pigmentom a plátnom na rozhraní grafiky a maľby. Jej plátna pôsobia abstraktne. Sú výsledkom akcií a majú procesuálny charakter. Iné vznikajú s ambíciou zaznamenať rôzne efemérne deje v prírode, ako topenie ľadu, snehu, či so snahou o zachytenie dažďa alebo vetra. Autorka tvorí koláže vrstvením odtlačkov štruktúr z rôznych miest, čím na plátne prepája konkrétne miesta, časti krajiny, cez ktoré prechádza. Ateliérom sa tak stáva samotná krajina a diela sú tvorené priamo v nej.