Jiří Trávníček je literát známy svojimi samizdatovými aktivitami v 80-tych rokoch minulého storočia. Narodil sa v moravskom Vyškove, dlhé roky však žije v Košiciach. Venoval sa Bohumilovi Hrabalovi i Egonovi Bondymu, ale aj filmu či divadlu. Vydával vlastné samizdatové edície Epigon (prevzaté práce) a Histrion (vlastné práce) či fanzinový časopis. Sám tvorí poetické texty, ktoré nazýva neveršovanými záznamami. Zostavil a vydal päť básnických zbierok. Publikoval tiež v týždenníku .týždeň či českých Literárnych novinách. Na FRAJi bude so spisovateľkou a prekladateľkou Weronikou Gogola, psychiatrom Péterom Hunčíkom a sociológom Michalom Vašečkom diskutovať o Slovensku a jeho vzťahu k svojim národnostným menšinám.
Moderuje: Gabriel Žifčák
Slavo Hlásny sa preslávil účasťou vo vedomostnej súťaži DUEL v RTVS, v ktorej zvíťazil rekordných 33-krát. Známy je aj z televíznych relácií Uhádni môj vek či Na love. Dnes cestuje po Slovensku so svojimi vlastnými kvízmi, ktoré už viac ako 5 rokov prináša aj do rimavskosobotského baru Dekáč. Predstavil sa tiež na festivaloch Atmosféra, Flaam či Slovenské Alternatívne Leto. Na FRAJ sa vracia po dvoch rokoch, tentokrát s kvízom plným zmyslov aj zdanlivých nezmyslov.
Diskutujú: Weronika Gogola, Péter Hunčík, Jiří Trávníček / Moderuje: Michal Vašečka
Boris Sirka sa zviditeľnil už počas štúdia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, ktoré absolvoval v grafickom ateliéri Ruda Sikoru. Patrí k silnému ročníku košických absolventov, ktorí v nultých rokoch výrazne vstúpili na domácu výtvarnú scénu a neskôr sa na nej plne etablovali. Pre jeho tvorbu je charakteristický pestrý repertoár výtvarných foriem, žánrov a médií. V minulosti sa venoval maľbe zameranej na líniu, ktorá obsahovo čerpala z pokleslých žánrov béčkových hororov, komiksu, porna a deathmetalu. Po nej nasledovali obrazy, kde už linka farbu neuzatvárala, získala voľnosť miešaním akrylu s vodou a rozpíjaním sa na plátno plné znepokojivých figúr. Jeho aktuálne maľby predstavujú mohutné, priam sochársky poňaté figúry, doplnené o akési skamenené abstraktné gestá, ktoré rámuje fluorescentná farebnosť. Je dvojnásobným finalistom súťaže Maľba – Cena nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov (2012 a 2016) a finalistom Ceny Oskára Čepana 2018. Popri výtvarnom umení sa venuje aj tvorbe experimentálnej elektronickej hudby, za ktorú si v rokoch 2016 a 2017 vyslúžil nomináciu na cenu Radio_Head Awards.
Repríza
Filmy: Prázdna množina, Zjavenie Jána
Daniela Krajčová je absolventkou Katedry intermédií a multimédií Vysokej školy výtvarných umení, kde študovala pod vedením Antona Čierneho, a animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Venuje sa maľbe, kresbe, participačným aktivitám zameraným na minoritné či diskriminované skupiny obyvateľstva, ale aj tvorbe animovaných filmov či video artu. Z pozície angažovanej umelkyne postupne presedlala na iné, intímnejšie témy materstva a otázky starostlivosti o dieťa. V rokoch 2007 a 2009 sa stala finalistkou súťaže Essl Award, v roku 2016 nominantkou na Cenu Oskára Čepana a v roku 2020 aj jej laureátkou. Zúčastnila se rezidenčných pobytov v Mexiku, Anglicku či Francúzsku a svoju prácu prezentovala na mnohých samostatných aj skupinových výstavách na Slovensku (Bratislava, Nitra, Topoľčany, Banská Bystrica, Žilina, Liptovský Mikuláš, Košice,...) aj v zahraničí (Česká republika, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Fínsko, Slovinsko, Albánsko, Estónsko,...). Na FRAJi bude viesť workshop „Rydlom a ihlou“, v rámci ktorého si účastníci a účastníčky budú môcť vyskúšať grafickú techniku linorytu v kombinácii s vyšívaním.
Michal Machciník je absolvent doktorandského štúdia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Už vo svojej diplomovej práci, realizovanej v roku 2015 v Ateliéri slobodnej kreativity 3D pod vedením prof. Juraja Bartusza, sa venoval netradičným témam a uplatňoval nezvyčajné tvorivé princípy, ktoré charakterizujú aj jeho aktuálnu sochársku tvorbu. Do súčasného slovenského sochárstva priniesol dlhodobo obchádzané sakrálne námety a zároveň v aktuálnom umeleckom prevedení nadviazal na domácu ikonografickú tradíciu. Pre jeho tvorbu sú kľúčové vzťahy medzi človekom a okolitým prostredím. Dôležitými miestami, kde vzťahy človeka a špecifického priestoru odhaľuje, zaznamenáva a následne vo svojej tvorbe aj interpretuje, sú mestské periférie a lesy. Objekty, ktoré v lese nachádza a následne pretvára, majú hraničnú definíciu a často hybridnú povahu – medzi prírodninou a artefaktom, medzi sakrálnym, profánnym, banálnym a vulgárnym, medzi vandalizmom, kutilstvom a umeleckým dielom.