Festival snov v metropole kontrastov

„Rimavskej Sobote pristane tma,“ napísal vo svojej knihe Ostrov spisovateľ Peter Balko. Vždy si na tú vetu spomeniem, keď prechádzam mestom, nanovo utopenom v hmle, a cestu mi osvetľuje len kŕdeľ havranov. Scenéria súca na kvalitnú depku, no zároveň príležitosť zažiť atmosféru Twin Peaks, Hitchcockových hororov či veršov Edgara Allana Poea na vlastnej koži.

Metropola vyhasnutých snov, roztápajúcich sa búst a Hafanany. Ale aj nezlomnej vôle, podmanivej architektúry a silnej kultúrnej tradície. Princezná s hákovým krížom na čele, aj verná priateľka slobody a tolerancie. Mesto hodné označenia „perla Gemera“, aj horkého povzdychu „Sobota, Gomora!“. Zavše ako cukor, inokedy prvotriedna bitch. Pavlovov pes, aj Schrödingerova mačka. Mŕtva a živá zároveň.

Protikladnosť je však príznačná pre celý región. Kedysi prosperujúci Gemer dnes kraľuje rebríčkom nezamestnanosti a svoje najväčšie talenty vypľúva do sveta. Pozoruhodný vesmír, v mnohých ohľadoch chudobný, no plný netušených pokladov. O tom, ako ho dostať na titulky bedekrov sa budeme v auguste rozprávať aj na našom festivale. Jeho ročníkovou témou budú KONTRASTY!

Balko mal pravdu. Ereske pristane tma. No až keď sa ohákne do svetla, odkrýva sa jej najväčší pôvab. Hmla sa mení na Paru, havran na Havrana a lynchovskú atmošku nahrádza magický vajb z Fantaghiro. A razom tu nie je peklíčko, ale ozajstný (F)RAJ.

Tomáš Bálint