Oslavovali sme slobodu, prekračovali hranice, zdôrazňovali pozitívne aspekty nášho kontrastného mesta a snažili sa búrať predsudky voči nemu. Aj po piatich rokoch nás však podchvíľou premkne pochybnosť, či v priestore jedného z najmenej rozvinutých regiónov Slovenska má organizácia festivalu alternatívneho umenia zmysel.

Podľa ostatného sčítania obyvateľstva patrí Rimavská Sobota k okresom s najnižšou vzdelanostnou úrovňou. Tí najtalentovanejší svoje domovy v húfoch opúšťajú a len málo z nich sa vracia späť, aby nadobudnuté poznatky a skúsenosti odovzdali v prospech svojich rodných miest. Nemožno sa im čudovať, no stojí aspoň za pokus ešte raz sa zamyslieť, ako a či vôbec je možné tento negatívny trend zvrátiť. Aj preto sme si za hlavnú tému tohtoročného FRAJu zvolili „zmysly“ a špeciálnu pozornosť venujeme fenoménu odlivu mozgov – mladých ľudí, ktorí už zmysel svojho zotrvania na Slovensku nenachádzajú.

V kontexte jubilejného 5. ročníka tiež chceme u našich návštevníčok a návštevníkov podnietiť všetkých päť zmyslov, a podčiarknuť tak multižánrový rozmer nášho programu. V rámci hudobnej dramaturgie sme sa snažili o zmysluplné spojenie žánrov, ktoré by inak vzájomne nekorelovali. Do literárneho programu sme zaradili päť textov, z ktorých každý tematizuje jeden zo základných ľudských zmyslov. Všetkými zmyslami vtiahnu diváčky a divákov aj predstavenia vybraných divadelných zoskupení. Zmysel pre humor overia komediálne formáty, ktoré sa na FRAJi doposiaľ neobjavili. A téma festivalu spája aj autorky a autorov, ktorí sa predstavia v sekcii vizuálneho umenia.

Primátor Rimavskej Soboty si nedávno v súvislosti s naším festivalom položil otázku, „na kýho čerta“ je nám táto „nič neriešiaca akcia“, kde „traja-štyria sedia“ a „zopár expertov vyskakuje“. Má teda FRAJ v Rimavskej Sobote zmysel? Primátor si už, zdá sa, odpovedal. Vy ostatní sa príďte aj tento rok s nami baviť ako zmyslov (no najmä nezmyslov) zbavení.

Tomáš Bálint

Keď sa ľudia pýtajú na to, či majú kultúra a umenie zmysel, rada si predstavujem, ako absurdne by táto otázka znela, keby sme ju len trošičku zmenili. Hej, ty, aký má zmysel mať na balkóne alebo v záhrade kvety? Veď sa o ne treba starať, polievať ich, presádzať, obstrihávať. Načo ti to je?

Predstavujem si, že odpoveď by znela nejako takto: majú pre mňa zmysel, pretože robia nielen môj životný priestor krajším a znesiteľnejším, a možno ma jednoducho baví práve to polievanie a presádzanie, práca spojená so staraním sa o to, čo ma teší. A asi len málokto by kričal, že aj napriek tomu sú kvety nezmysel, akési panské huncútstvo, ktoré nepotrebujeme, a ktoré chceme až vtedy, keď nás nič iné netrápi.

Aj preto (a pre pár iných dôvodov – okej, možno len fakt rada kreslím kvety!) som zvolila pre tohtoročný vizuál FRAJu práve rastlinné prvky a farby, ktoré ich pripomínajú. Zároveň som hľadala detaily, ktoré evokujú zmyslové prežívanie či jeho absenciu, napr. výraznú čiernu ako tmu alebo kombináciu mäkkých, oblých písmen a písmen s výraznými hranami.

Chcela by som totiž, aby sme zostrili zmysly. Aby bodliak nebol iba bodliak, ale to leto, kedy sme si po dlhej prechádzke opatrne odliepali bodliaky z teplákov. Aby sme si spomenuli na chuť kvetu ďateliny, ktorý sme nesmelo ochutnali, alebo na vôňu orgovánov v predzáhradke u starej mamy. Na to, o koľko je krajšia ulička pri námestí, keď rozkvitnú sakury. Na upokojujúci zvuk šelestu stromov.

Chcela by som, aby sme zostrili zmysly. Aby sme dokázali opäť vnímať kultúru nielen ako akúsi záhadnú entitu, ktorá tu vždy bola, ktorej sa vždy niekto kdesi v rohu z nejakého záhadného dôvodu venuje, ale ako príležitosť pre vytváranie priestoru na všetko to, na čo nám už v bežný deň neostal čas, a čo zároveň tak veľmi potrebujeme. Na vôňu novej knihy či čerstvo namaľovaného obrazu, na novú hudbu, ktorá nás roztancuje tak, že si spotené vlasy musíme vyžmýkať nad umývadlom, na jedlo, ktoré sme nikdy neochutnali, ale práve v tejto chvíli sme nabrali odvahu. Pretože v skutočnosti máme zmysel pre umenie úplne všetci – stačí trošku viac zostriť zmysly. (A prísť na FRAJ!)

Nicol Hochholczerová

Milovníci hudobných absurdít. Aj vy, čo točíte Verdiho na ripít. Priaznivci dychovky aj Živých kvetov. Poslucháči Balážových dídžej setov. Depešáci, metláci, pankáči, hipíci. Fajnšmekri aj proponenti ananásu na pizzi. Tí, čo k rezňom jedia ryžu a bundáš prznia horčicou. Aj vy, čo v tridsiatke furt bývate u rodičov.

Stúpenci Bergmana aj Skrytej vášne. Vášniví poeti aj tí, čo nefeelujú básne. Hipstri pijúci mangové latéčka. Aj vy z tímu #KapučínkoBezMliečka. Prívrženci metlobalu i fanoušci famfrpálu. Smečkári, enkári aj čitatelia Kapitálu. Vy, čo píšete výkričník na koniec každej vety! Vy, čo spíte v ponožkách. Aj vy, čo nechcete mať deti.

Vínofili, pivkári aj tí, čo holdujú nealku. Vy z Poltára. Aj vy, ktorí ste z Kežmarku. Apoštoli vegan sekty. Vy, čo gélujete nechty. Blaváci aj cépečkári. Pánbíčkari. Slniečkari. El aj dží aj bí aj trans. Insta-TikTok-OnlyFans. Vy, čo ste prepadli ľadvinkám. Pírsingom aj kerkám. Vitajte na FRAJi! Predsudky are not welcome.

Tomáš Bálint

Vždy, keď sa vyberiem do svojho obľúbeného sobotského sekáča (v starom dome textilu, mimochodom), hovorím si, že dnes si už určite kúpim niečo farebné. Takto si klamem, a potom si kúpim všetko čierne. Alebo čiernobiele. Alebo čierne s troškou farby.

Takže akonáhle sme sa dohodli, že témou tohtoročného FRAJu budú kontrasty, vedela som, že je to teraz, alebo nikdy. Lepšia príležitosť na úplne čiernobiely vizuál festivalu už nebude! A klaplo to. No dobre, nie je úplne čiernobiely; pridali sme fialovú, ktorá má tú magickú vlastnosť, že na bielom pozadí evokuje tmu, a na čiernom svetlo. Opäť kontrasty!

Posledný prvok vizuálu, ktorý sme potrebovali vyriešiť, bola naša orlica. Rovnako ako festival, aj ona od minulého roku vyzrela. Po Ereske sa pohybuje sebavedomo, v koženej bunde, mikine Ereska, tričku s dizajnom, ktorý jej všetci závidia (hm, žeby som tu niečo tak trochu vopred prezrádzala?) a s festivalovým náramkom na zápästí. Chýbala jej už len parťáčka, a tak sa k nej v tohtoročnom vizuáli pridala biela labuť (ktovie, možno bola inšpirovaná údajne nadmieru spoločenskou labuťou, ktorú len pár týždňov dozadu vypustili na starej pláži). Spolu čakajú na najväčší tohtoročný kontrast – namiesto sedenia doma konečne párty v Ereske!

Nicol Hochholczerová

„Rimavskej Sobote pristane tma,“ napísal vo svojej knihe Ostrov spisovateľ Peter Balko. Vždy si na tú vetu spomeniem, keď prechádzam mestom, nanovo utopenom v hmle, a cestu mi osvetľuje len kŕdeľ havranov. Scenéria súca na kvalitnú depku, no zároveň príležitosť zažiť atmosféru Twin Peaks, Hitchcockových hororov či veršov Edgara Allana Poea na vlastnej koži.

Metropola vyhasnutých snov, roztápajúcich sa búst a Hafanany. Ale aj nezlomnej vôle, podmanivej architektúry a silnej kultúrnej tradície. Princezná s hákovým krížom na čele, aj verná priateľka slobody a tolerancie. Mesto hodné označenia „perla Gemera“, aj horkého povzdychu „Sobota, Gomora!“. Zavše ako cukor, inokedy prvotriedna bitch. Pavlovov pes, aj Schrödingerova mačka. Mŕtva a živá zároveň.

Protikladnosť je však príznačná pre celý región. Kedysi prosperujúci Gemer dnes kraľuje rebríčkom nezamestnanosti a svoje najväčšie talenty vypľúva do sveta. Pozoruhodný vesmír, v mnohých ohľadoch chudobný, no plný netušených pokladov. O tom, ako ho dostať na titulky bedekrov sa budeme v auguste rozprávať aj na našom festivale. Jeho ročníkovou témou budú KONTRASTY!

Balko mal pravdu. Ereske pristane tma. No až keď sa ohákne do svetla, odkrýva sa jej najväčší pôvab. Hmla sa mení na Paru, havran na Havrana a lynchovskú atmošku nahrádza magický vajb z Fantaghiro. A razom tu nie je peklíčko, ale ozajstný (F)RAJ.

Tomáš Bálint

V momente, ako ma organizátori FRAJu (s malou dušičkou a veľkými očami) oslovili, či budem na festivale robiť program pre rodiny s deťmi, súhlasila som. S úsmevom som nahlas vyvreskúvala: „Jasnééééé, však treba vychovávať návštevníka od malička. A čo len deti? Rodičov! Ideme do toho!“

To bol prvý ročník a lichotilo mi, že môžem byť súčasťou tak ambiciózneho projektu, ktorý navyše vznikol v malom, nie úplne „vykultúrnenom“ meste. Perfektná skúsenosť. S Henrietou, ktorá vtedy riešila túto časť sprievodných programov, sme očakávali davy ľudí s deťmi. Však, čo sa asi deje v Rimavskej Sobote? Čo budú robiť doma? Prídu! Opak bol pravdou. Sklamanie však neprišlo. To, čo sme zažili, bolo komorné, energické a veľmi intenzívne. Hrebienky nám ale klesli a pri riešení konceptu workshopov pre rodiny s deťmi na druhý ročník sme sa rozhodli nerobiť žiadne extra „frajoviny“ a stáť nohami pevne na zemi.

Okamžite som sa chytila tém, ktoré s deťmi riešim už naozaj dlhodobo, sú mi blízke a dokážem ich uchopiť z každej strany. Aj keď pália, vytápajú, vyhýňajú a roztápajú sa. Stále o nich s deťmi hovoríme, neustále si ich pripomíname. Snažíme sa ich a ich rodičov upozorňovať na najväčšiu krízu našej doby. Nechceme veľa, len toľko, aby sme sa k týmto témam stavali zodpovedne.Nuž a blíži sa to! Chystáme, zbierame, vymýšľame a neustále dumkáme nad tým, ako pripraviť práve taký zážitok, aby zanechal pôsobivý dojem. A všetko nasvedčuje tomu, že to inak nebude! Riaditelia sú často na svojom mieste preto, lebo jednak dokážu zveriť dôveru ľuďom ako som ja (niekedy mierne chaotická osoba, ktorá nedodržuje termíny) a dokážu živiť a realizovať odvážne nápady (ako robiť multikulturálny festival v Rimavskej Sobote). Tomáš (riaditeľ festivalu FRAJ) sa rozhodol spraviť fúziu dvoch pôvodne samostatných vstupov, a vytvoril tak priestor pre krásnu, no povedzme si úprimne, veľmi nepredvídateľnú spoluprácu. Kreatívne workshopy, ktoré budú reagovať na klimatickú krízu, budú prebiehať pred, po a vrátane koncertu Erika Sikoru, neprehliadnuteľného výtvarníka, ktorý sa sám dokáže dohovoriť nielen detským jazykom (až by som povedala, že má z toho štátnicu).

Na čo sa teda môžete naozaj tešiť? Na to, že určite zažijete niečo neopakovateľné. Ako to môžem vedieť? Pretože také tie Erikove koncerty sú! Zrecykluje svoje nápady a výsledkom je dokonalý jedinečný upcykling. Nielen námetom, ale aj snahou robiť nepretržité „promo“ nepovšimnutým živočíchom ako je dážďovník alebo drop fúzatý. No a popritom budete mať možnosť kreatívne reagovať na hudbu, krízu, radosť, počasie... na hocičo. Budete sa zároveň aj trochu učiť správať sa zodpovedne k prírode a v prírode, budete recyklovať a upcyklovať a možno si aj niečo zahráte. Veľmi sa na vás tešíme, veľmi veľa o tom premýšľame a všetko pripravujeme. Aj napriek tomu, že ešte sami celkom nevieme, aké to vlastne bude. Vidíme sa v sobotu, 22. 8. o 9:00 hod. v Čiernom orlovi, natešení a na vás pripravení!

Petra Filipiaková

Už keď sme s Tomášom, riaditeľom festivalu, prvýkrát hovorili o vizuálnej stránke FRAJu, vedela som, akého kľúčového slova sa budem držať.

Tým kľúčovým slovom bolo NÁŠ – vedela som, že čokoľvek sa stane hlavným vizuálnym prvkom, musí to byť niečo naše, niečo sobotské, niečo, čo obyvatelia mesta spoznajú a identifikujú, s čím sa stotožnia. Do prvých návrhov sa tak dostalo sobotské naozaj kadečo, od našich obľúbených podnikov cez dominanty mesta až po recesistické koncepty, ktoré sa nakoniec nedostali ani k riaditeľovi festivalu.

Vieš o tom, že si všetci budú myslieť, že je to kura?

Všetky tieto návrhy však boli pomerne komplikované a málo variabilné. Ešte stále som hľadala prvok, ktorý by nadväzoval aj na celkovú koncepciu programu festivalu – aby v ňom bolo niečo známe, ale aj niečo alternatívne a moderné, aby pôsobil veselo a uvoľnene, jednoducho, frajersky. Ak si tento proces predstavujete ako sústredenú meditáciu pod sakurou v aleji dejateľov (počas rešerše som sa naučila, že tak sa volá ulica vedúca ku Kauflandu), musím vás sklamať, pretože v skutočnosti to boli najmä hodiny „gúglenia“ (vedeli ste, že po nemecky sa Rimavská Sobota povie Großsteffelsdorf?), až som konečne našla to, čo som hľadala.

Erb mesta. Orlicu v kontrastnej čiernej a červenej. Všetko do seba v mojej hlave zapadlo a vznikol prvý nákres frajerskej orlice s roztancovanými čižmičkami, rukou (nie pravou) hore, oblečenej do čiernej a takzvaných analogických farieb červenej, čiže ružovej a fialovej. Snaha urobiť z prísne a oficiálne pôsobiaceho erbu mesta frajerský prvok najprv síce spôsobila, že riaditeľ festivalu považoval orlicu za kura, nakoniec sme sa ale do tejto adolescentnej orlice zamilovali, a tak sa stala dominantným vizuálnym prvkom tohtoročnej vizuálnej identity festivalu FRAJ.

Hranice mesta a typografie

K frajerskej orlici sa postupne pridružili ďalšie prvky. Jedným z nich bol font, ktorý pôsobí roztancovane a uvoľnene a je dostatočne výrazný aj na obyčajnom čiernom pozadí (nebojte sa, frajerská čierna nie je pohrebná – je moderná, a predovšetkým vychádza z oficiálnych farieb nášho mesta). Ďalším prvkom sa stali voľne sa vlniace linky, ktoré pracovne nazývam „ohníčky“, predstavujúce pozitívnu energiu, ktorá v „Ereske“ zahorí koncom augusta práve na FRAJi. No a úplne nakoniec sa k orlici a ohníčkom pridal prvok reprezentujúci tému festivalu, ktorou sú hranice. Hranice v zmysle nielen geografickom, ale najmä v zmysle metafory negatívnych hraníc, ktoré nám znemožňujú priblížiť sa srdcom a rozumom k iným. A komu má byť ľahké a prirodzené prekonávať hranice, ak nie okrídlenej orlici a vám, frajerkám a frajerom?

Nicol Hochholczerová

Autorka blogu a vizuálnej identity festivalu FRAJ študuje grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ilustrovala básnickú zbierku Svätým mečom Ladislava Lipcseia a jej autorská kniha KDE bola ocenená v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2019

Prvý ročník festivalu FRAJ priniesol do Rimavskej Soboty množstvo kvalitných koncertov, filmov, divadelných predstavení či workshopov, no prekvapil nás nízkou návštevnosťou. Ako organizátori sme tak boli postavení pred zásadné otázky.

Kde sú hranice akceptácie umenia u lokálneho diváka? Má vôbec záujem o alternatívnu kultúru? A ak nie, mali by sme rezignovať a podvoliť sa jeho vkusu, alebo sa snažiť postupnými krokmi jeho hranice posúvať? Po krátkej úvahe sme sa rozhodli pre druhú možnosť a za tému tohtoročného FRAJu sme si, celkom príznačne, zvolili HRANICE.Hranice mentálne aj geografické. Hranice v nás aj okolo nás. Hranice medzi ľuďmi rôznych národností, rás a vierovyznaní, umeleckých aj politických preferencií, obývajúcich spoločný priestor. Hranice, do ktorých sa neraz uzatvárame pred okolitým svetom – občas z vlastnej vôle, inokedy nedobrovoľne.

Umenie však hranice nepozná – to sa symbolicky odráža aj v hudobnej dramaturgii nášho festivalu. Na FRAJi sa totiž predstaví široké spektrum žánrov a interpretov z rôznych kútov Slovenska. Východ bude zastupovať Erik Sikora alias Džumelec, kultový pesničkár a aktuálny držiteľ Ceny Oskára Čepana. Zo západu pricestuje československý synth-folkový objav Klipers aj túlavý bard Matej Tále. A stred Slovenska bude so svojím novým elektronickým projektom reprezentovať Zuzana Mikulcová, speváčka, ktorá prekročila hranice svojho rodného mesta a dokázala, že aj z Rimavskej Soboty sa dá prepracovať na hudobné výslnie.Humor, ktorý sa neraz pohybuje na hranici znesiteľnosti, prinesie na FRAJ dvojica stand-up komikov Jakub Lužina a Gabo Žifčák v live podcastovej show Lužifčák. Zo svojej tvorby na hranici reality a fikcie bude čítať spisovateľ Michal Hvorecký. A s Divadlom Houže prekročíme hranice našej planéty a vydáme sa na rozprávkovú cestu na Mesiac.

Festival sa však nevyhne ani reflexii jednej z najpálčivejších tém dneška, ktorou je klimatická zmena. S ekológmi, klimatológmi a environmentálnymi aktivistami budeme diskutovať o tom, či sa naša planéta nachádza na hranici ekologickej katastrofy a ako môže v boji proti klimatickej zmene pomôcť každý z nás. Environmentálny rozmer bude mať aj výtvarný workshop realizovaný priamo v centre mesta. Jeho výsledkom budú artefakty z plastových fliaš v podobe štylizovaných hraníc roztrúsených po celom námestí. Okoloidúci budú nútení tieto hranice prekračovať, a zamyslieť sa tak nad problematikou triedenia a recyklácie odpadu.

Pôvodne sme hranice chceli predovšetkým búrať, no v dôsledku koronakrízy budeme niektoré z nich musieť predsa len stavať. Veríme však, že aj napriek drobným obmedzeniam si dva dni plné umenia prídete na FRAJ užiť spolu s nami. Bezhranične sa na vás tešíme!

Tomáš Bálint