Categories
blog

O kurati, čiernej farbe a hraniciach

Už keď sme s Tomášom, riaditeľom festivalu, prvýkrát hovorili o vizuálnej stránke FRAJu, vedela som, akého kľúčového slova sa budem držať.

Tým kľúčovým slovom bolo NÁŠ – vedela som, že čokoľvek sa stane hlavným vizuálnym prvkom, musí to byť niečo naše, niečo sobotské, niečo, čo obyvatelia mesta spoznajú a identifikujú, s čím sa stotožnia. Do prvých návrhov sa tak dostalo sobotské naozaj kadečo, od našich obľúbených podnikov cez dominanty mesta až po recesistické koncepty, ktoré sa nakoniec nedostali ani k riaditeľovi festivalu.

Vieš o tom, že si všetci budú myslieť, že je to kura?

Všetky tieto návrhy však boli pomerne komplikované a málo variabilné. Ešte stále som hľadala prvok, ktorý by nadväzoval aj na celkovú koncepciu programu festivalu – aby v ňom bolo niečo známe, ale aj niečo alternatívne a moderné, aby pôsobil veselo a uvoľnene, jednoducho, frajersky. Ak si tento proces predstavujete ako sústredenú meditáciu pod sakurou v aleji dejateľov (počas rešerše som sa naučila, že tak sa volá ulica vedúca ku Kauflandu), musím vás sklamať, pretože v skutočnosti to boli najmä hodiny „gúglenia“ (vedeli ste, že po nemecky sa Rimavská Sobota povie Großsteffelsdorf?), až som konečne našla to, čo som hľadala.

Erb mesta. Orlicu v kontrastnej čiernej a červenej. Všetko do seba v mojej hlave zapadlo a vznikol prvý nákres frajerskej orlice s roztancovanými čižmičkami, rukou (nie pravou) hore, oblečenej do čiernej a takzvaných analogických farieb červenej, čiže ružovej a fialovej. Snaha urobiť z prísne a oficiálne pôsobiaceho erbu mesta frajerský prvok najprv síce spôsobila, že riaditeľ festivalu považoval orlicu za kura, nakoniec sme sa ale do tejto adolescentnej orlice zamilovali, a tak sa stala dominantným vizuálnym prvkom tohtoročnej vizuálnej identity festivalu FRAJ.

Hranice mesta a typografie

K frajerskej orlici sa postupne pridružili ďalšie prvky. Jedným z nich bol font, ktorý pôsobí roztancovane a uvoľnene a je dostatočne výrazný aj na obyčajnom čiernom pozadí (nebojte sa, frajerská čierna nie je pohrebná – je moderná, a predovšetkým vychádza z oficiálnych farieb nášho mesta). Ďalším prvkom sa stali voľne sa vlniace linky, ktoré pracovne nazývam „ohníčky“, predstavujúce pozitívnu energiu, ktorá v „Ereske“ zahorí koncom augusta práve na FRAJi. No a úplne nakoniec sa k orlici a ohníčkom pridal prvok reprezentujúci tému festivalu, ktorou sú hranice. Hranice v zmysle nielen geografickom, ale najmä v zmysle metafory negatívnych hraníc, ktoré nám znemožňujú priblížiť sa srdcom a rozumom k iným. A komu má byť ľahké a prirodzené prekonávať hranice, ak nie okrídlenej orlici a vám, frajerkám a frajerom?

Autorka blogu a vizuálnej identity festivalu FRAJ študuje grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ilustrovala básnickú zbierku Svätým mečom Ladislava Lipcseia a jej autorská kniha KDE bola ocenená v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2019